Núdzová situácia: Stav ohrozenia vážnym bezprostredným nebezpečenstvom, ktorý vyžaduje neodkladnú pomoc.
Dobrý deň priatelia,
Je tu ďalší týždeň a s ním nový článok.
Minule som vám porozprával, aké dôležité je, aby sa piloti pri komunikácii s riadiacimi vyjadrovali čo najpriamejšie, hlavne vo vážnych a núdzových situáciách. Ak ste čítali minulotýždňový príbeh, viete, že je úplne v poriadku povedať, ak situácia neprebieha podľa vašich predstáv. Je to tá správna cesta, ako uchrániť vašich pasažierov, samých seba, pozemný personál a vaše lietadlo od mnohých problémov.
Poďme sa dnes preto spolu pozrieť na situáciu, kedy všetko prebehlo, ako malo. Situáciu, v ktorej sa pilot zachoval ako správny chlap.
Sme na letisku, je neskorý letný deň okolo poludnia a náš pilot je študent, ktorý už má za sebou prvé sólo, pekných pár okruhov okolo letiska a prvú sólo navigáciu a prichádza k lietadlu pripravený na svoj druhý navigačný let.
Počasie sa zdá byť v poriadku a tak si naplánoval kratšiu asi 45 minútovú navigáciu v neriadenom priestore a návrat na domovské letisko. Nič preňho dnes nie je po prvýkrát a predstava ďalšieho sólo letu je ako vždy vzrušujúca a zároveň trošičku stresujúca, ale určite nič, čoho sa treba obávať.
To prázdne sedadlo vpravo má náš pilot samozrejme stále na mysli. Dnes mu to určite uľahčí život, môže si tam pohodlne rozložiť všetko čo potrebuje a nemusí prácne plánovať každý kubický centimeter priestoru.
Ako vždy sa pred letom zastaví u meteorológov a tí ho potešia. Počasie je tak akurát a malo by tak zostať počas celého letu. Áno, vidí pár oblakov, ale sú dosť vysoko na to, aby mu skomplikovali let.
Predletová obhliadka prebehne štandardne a všetko sa zdá byť tak ako má byť. Náš pilot nasadne do svojej Cessny 150 a pripraví si kokpit. Lietadlo je samozrejme schopné letu, hoci už má najlepšie roky za sebou. Má zopár menších závad, rádio už je trochu ošumelé a palivomery nie veľmi spoľahlivé, ale lietadlo je bezpečné a tak mu nič nebráni vykonať let.
© Airliners.sk
Po trošku nudnom rolovaní pilot kontaktuje vežu, vstúpi na zvyčajnú dráhu a vzlietne. Ak už máte za sebou aspoň prvý sólový let, viete o čom hovorím, keď poviem, že rozbeh na vzlet a počiatočné stúpanie je vždy vzrušujúce. Tiež ste sa určite cítili ako stíhací pilot, keď vaše malé rozhegané lietadielko zrazu bez inštruktora na palube dramaticky zvýšilo výkon, však? (Poznámka pre inštruktorov: nechcem tým povedať, že je ktokoľvek z vás príliš veľký alebo objemný, je to len čistá fyzika 😊)
Ale vráťme sa k nášmu letu. Všetko vyzerá byť v poriadku, až kým sa neozve opakujúce sa buch-bang-bum… Toto už nie je OK. Ani trochu. OK. Vôbec nie OK.
Toto je prvýkrát, čo sa náš pilot začne cítíť zle. Rýchlo si v hlave prebehne stovky scenárov. Odkiaľ by sa ten buchot mohol ozývať?
Ale počkať. Vynoril sa ďalší problém. Meteorológ na letisku mu sľuboval, že oblaky ostanú vysoko a zrazu sa zdá, že klesajú stále rýchlejšie, a hoci je pilot v klasickej polohe po vetre, začne sa vážne obávať, že stratí vizuálny kontakt s dráhou. A to nehovorím o pár stometrovom kuse trávy v strede polí. Hovorím o 2500 metrov dlhom a 45 metrov širokom páse krásneho čierneho asfaltu. Taký jednoducho nemôžete prehliadnuť. Ak zrazu nevidíte takúto dráhu, viete, že máte problém.
Skúsme si rýchlo vyhodnotiť situáciu: pilot má naozaj dobrý dôvod obávať sa o počasie, zvyšok svojho navigačného letu a samozrejme stav lietadla. Zrazu sa to pravé sedadlo vedľa neho zdá byť až PRÍLIŠ prázdne. Tu by inštruktor naozaj nebol zbytočný, nemám pravdu?
Našťastie mu zostal jeden správny reflex. Ešte stále je tu niekto, kto mu môže pomôcť. Niekto tam dole (dobrý nápad, kamoš).
OOABC: „Veža, OOABC v polohe po vetre, potrebujem okamžite pristáť. Hluk na palube.“
Riadiaci: „OOABC, veža, rozumiem, v poriadku. Akceptujete poradie 2? Na finále je Boeing 737.“
Už nie je čas vyjednávať. Pilot v zlomku sekundy spraví ďalšie skvelé rozhodnutie.
OOABC: „Prosím mohol by som byť prvý? Potrebujem okamžite pristáť, prosím vás.“
Veža: „BIGJETS 85C, vykonajte prelet, opakujem vykonajte prelet, pred vami núdzová prevádzka točí krátky base.“
BIG85C: „Vykonávam prelet, BIGJETS 85C. Prevádzku máme na TCAS, je to v poriadku.“
Veža: „Ďakujem. OOABC, ste poradie jeden, pristátie povolené, dráha 30, vietor 280°, 12 uzlov.“
OOABC: „Ďakujem, pristátie povolené, OOABC.“
Už o pár sekúnd je OOABC bezpečne pred dráhou, vykoná štandardné pristátie a roluje späť do hangáru, so záchrannými zložkami pre istotu pripravenými vyraziť. BigJets 85C si vystúpal vyššie, vykoná druhé priblíženie a o pár minút je na zemi aj on.
Náš kamarát pilot je z toho pochopiteľne trochu rozhodený. Uľavilo sa mu, že je naspäť na zemi a vďačný riadiacim za rýchlu a výbornú pomoc. Cíti sa však aj trochu vinný voči všetkým 189 pasažierom z toho 737, ktorý musel kvôli nemu vykonať prelet.
Napriek tomu však dnes urobí už tretie dobré rozhodnutie. Rozhodne sa vyjsť hore na vežu, kde ho už vítajú riadiaci, ktorým tiež spadol kameň zo srdca, nalejú mu kávu, a hoci sa medzitým počasie naozaj zhoršilo, vezmú ho na terasu na čerstvý vzduch.
Nasleduje trochu papierovačiek, podporu vyjadrí aj letiskový inšpektor, ktorý prišiel vyšetriť tento incident a aj keď je pilot stále trochu v šoku, prítomnosť profesionálov, ktorí ho chvália za správne rozhodnutia vo vzduchu je upokojujúca.
Hľa, milý čitateľ, čo sa tu vlastne stalo.
Z pravých dverí visela pracka bezpečnostného pásu.
Stať sa to môže každému. Nech hodí kameňom ten, kto je bez viny. Tá najlepšia časť letu je tá, ktorá nasledovala po spozorovaní prvého problému. Povedzme si, čo sa pilot nielen naučil, ale čo naučil a stále učí aj nás – bez ohľadu na to, akí sme profesionáli a koľko toho máme za sebou, všetci by sme mali byť vďační, že nám pripomenul, že núdzové situácie sa stávaju a je úplne v poriadku ich ohlásiť.
Zapamätajme si, že to, že sa ohlásil riadiacim, vysvetlil problém, vyhlásil núdzovú situáciu (viem, mohol sa vyjadriť aj jasnejšie a použiť štandardnú frazeológiu) a stál si za svojím, až kým riadiaci primerane nezareagoval, bola naozaj skvelá práca.
Zdá sa vám, že to nebola núdzová situácia? Mýlite sa. Ak má pilot čo i len najmenšiu pochybnosť o tom, či je jeho lietadlo letuschopné, je to núdzová situácia. Je to stav ohrozenia vážnym bezprostredným nebezpečenstvom, ktorý vyžaduje neodkladnú pomoc. Ak si nie ste istí, či sa vám nerozpadá lietadlo, nebol by to podľa vás stav ohrozenia? A spomeňte si na prvé slová pilota riadiacemu: “(…) Potrebujem okamžite pristáť (…)”
Správne rozhodnutie. Ide o legitímnu núdzovú situáciu. Ak si myslíte, že potrebujete okamžitú pomoc, povedzte to. Priamo a jednoducho. Netreba byť prehnane priateľský a zdvorilý, alebo sa tváriť, že máte situáciu pod kontrolou, ak to tak nie je.
Áno, všetci ostatní vás budú počuť. A ak si niekto dovolí povedať, že ste sa zachovali ako zbabelec, poriadne sa mýli. Zájdem ešte trochu ďalej:
Nielen pripustite, že môžete mať problém. Priamo to povedzte.
Budú vás za to chváliť.
Ešte aby sme nezabudli: riadiaci sa pilotovi 737, ktorý musel vykonať prelet, ospravedlnili za nepríjemnosti spôsobené touto núdzovou situáciou a ten na to odpovedal veľmi profesionálne – je to predsa samozrejmé a za také veci sa netreba ospravedlňovať.
____________________________________
Tento článok sme Vám priniesli vďaka AVIAtest.eu
