V poslednej časti tejto mini série pri príležitosti 30. rokov od prvého vzletu lietadla úspešnej rodiny A320 prinášame článok o najmenšom členovi – Airbus A318, familiárne nazývaný aj „Mini-Airbus“. (Článok o Airbuse A319, Airbuse A320, Airbuse A321)
Airbus A318-111(c) Airlners.net Raphael Magalhaes
A318 je priamo odvodený z A319, konečná montáž sa vykonávala v Nemeckom Hamburgu. V konfigurácii s dvoma triedami má štandardne 107 miest na sedenie a oproti konkurencii ponúka naozaj veľký komfort a to hlavne najväčším priestorom v kabíne vo svojej triede. Je kratší o cca 6m a ľahší o viac ako 10 ton oproti A320. Tento stroj bol určený ako náhrada starších verzií Boeingu 737 a McDonnell Douglas DC-9. A318 je k dispozícii v niekoľkých verziách s rôznou maximálnou vzletovou hmotnosťou. Nižšia vzletová hmotnosť umožňuje ekonomickú prevádzku na regionálnych linkách – pri kratšom dolete a vyššia zase dovoľuje A318 doplňovať ďalšie stroje rodiny A320 na okrajových tratiach. Ľahší A318 má o 10 % väčší dolet ako A320, čo mu dovoľuje obsluhovať niektoré linky, ktoré A320 obsluhovať nedokáže. Najväčšie využitie ale nachádza na krátkych, menej obsadených letoch medzi menšími mestami. Zároveň je to najväčšie komerčné lietadlo certifikované na strmé priblíženie (uhol klesania až do 5,5°, na rozdiel od štandardných 3°), vhodné na letiská ako je napr. London City.
Airbus A318, Tarom (c) Niki Kapsamunov
Možno by sa dalo povedať, že z istého uhla pohľadu je Mini-Airbus taký rodinný „smoliar“ oproti omnoho úspešnejším – väčším členom rodiny. Plány výrobcu s týmto typom výrazne negatívne ovplyvnil pokles dopytu po nových lietadlách v dobe po 11. septembri 2001. Druhým nemenej zanedbateľným problémom bolo aj to, že nové motory Pratt & Whitney mali vyššiu spotrebu paliva ako sa plánovalo a očakávalo. V čase, kým mal CFMI pripravené nové, úspornejšie motory, mnoho zákazníkov od A318 už odstúpilo. Airbus veril, že sa A318 na trhu presadí ako alternatíva k regionálnym dopravným prúdovým lietadlám (regional jet), no neúprosné pravidlá ho zaradili do rovnakej triedy ako väčšie lietadlá. Tomu zodpovedajú aj rôzne letiskové poplatky, ktoré sú tým pádom vyššie a preto regionálnym prepravcom tento stroj napriek nesporným výhodám nevyhovuje. Často preto siahnu aj po konkurenčných strojoch Embraer a Bombardier.
Momentálne vo svete lieta „len“ 69 kusov A318 z 80 vyrobených a zatiaľ nie je u výrobcu ani zmienka o plánoch na vynovenú verziu NEO. Zrejme to bude aj tým, že dnes Airbus neeviduje ani jednu objednávku na tento typ. Prvý A318 bol dodaný v roku 2003 spoločnosti Frontier Airlines. Najväčší prevádzkovateľ je dnes Air France s počtom 18 kusov vo svojej flotile, 25 kusov lieta v južnej Amerike (Avianca a Avianca Brazil), 20 ks sú súkromné, alebo vládne, či iné VIP lietadlá, 4 ks lietajú u prepravcu TAROM (Rumunsko) a posledné dva prevádzkuje British Airways.
Technické údaje Airbus A318-100
Rozpätie: 34,10 m
Dĺžka: 31,44 m
Výška: 12,56 m
Pohon: Dva motory Pratt&Whitney PW 6000A alebo CFMI CFM56-5B s ťahom 96 kN až 106 kN
Maximálna vzletová hmotnosť: 59 000-68 000 kg
Cestovná rýchlosť: 860 km/h
Dostup: 12 500 m
Dolet: 3 705-6 000 km
Kapacita: 107-132 miest
Zdroj: Airbus, internet, časopis L+K (4/2017)
Spracoval: Miloš Kováč
Foto: Niki Kapsamunov, internet
