Letecké dialógy – Komunikácia (Podcast)

Komunikácia je v letectve alfou a omegou. O tom, ako komunikovať a prečo je dôležité komunikovať sa porozprávali dve letecké profesionálky – Zuzka a Martina.

Zuzana Milovská – učí v leteckej škole PPL teóriu, stará sa technicky aj menežérsky o experimentálne lietadlo

Martina De Coster Hunová – učí rádiokomunikáciu, leteckú angličtinu a je EASA Safety Ambassador

Hoci sme o sebe vedeli už dlhšie, prvýkrát sme sa naživo stretli až na Seminári o bezpečnosti v civilnom letectve. Keďže tam veľa priestoru na rozhovor nebolo, a chceli sme si porovnať prax a skúsenosti, zavolali sme si, aby sme teda porovnali prax. Vznikol z toho celkom zaujímavý  rozhovor, a tak sme sa rozhodli, že sa s vami oň podelíme, veď hlavne v letectve je dôležité učiť sa na chybách tých druhých a nie na vlastných 😊

Zuzka: Mati, výcvik PPL a dosť letového času si absolvovala v Belgicku, teraz žiješ v Španielsku a venuješ sa vzdelávaniu pilotov v oblasti leteckej komunikácie a bezpečnosti. Aká je úroveň komunikácie v zahraničí podľa tvojich skúseností?

Martina: Toto je veľmi všeobecná otázka a nedá sa na ňu všeobecne odpovedať. V každej krajine je to inak. Napriek tomu, že by sme mali všetci, minimálne v Európe, fungovať podľa istých štandardných EASA predpisov a výcvik by mal tomu zodpovedať, každý štát má navyše nielen vlastné predpisy, ale aj vlastné (zlo)zvyky. Týka sa to nielen pilotov, ale aj riadiacich, a takisto jazyka, v ktorom komunikujú. Napríklad v Belgicku veľa ľudí berie komunikáciu ako nutné zlo, čo neznamená, že sa jej vyhýbajú, ale častokrát sa naučia skutočne len základy počas výcviku a nie sú ochotní sa už počas zvyšku leteckej kariéry ďalej vzdelávať. Za všetko hovorí prípad inštruktora, ktorý spôsobil runway incursion a pri vyšetrovaní sa obhajoval tým, že za celých tridsať rokov čo lieta sa nikdy ešte nestretol s frázou „Hold short“. Vidím to napríklad aj pri preskúšaniach z ICAO angličtiny. V Belgicku, na rozdiel od iných krajín, je v rámci preskúšania povinná aj písomka z teórie komunikácie, a veľmi často sa stáva, že čím má pilot toho viac za sebou (a teraz hovorím bohužiaľ aj o aerolinkových pilotoch), tým viac sa trápi a má horší výsledok oproti čerstvému PPLkárovi. V iných krajinách, kde je možné komunikovať aj v rodnom jazyku, alebo kde je angličtina ich materinským jazykom, majú piloti tendenciu odkláňať sa od štandardnej frazeológie a používať bežný jazyk. Nakoniec, toto bude zrejme problém aj na Slovensku, čo myslíš? Úroveň komunikácie často závisí aj od miestnej mentality – v niektorých krajinách keď dostaneš inštrukciu od riadiaceho, podá ju tak direktívne, až niektorí ľudia majú obavu povedať mu „Unable“, inde to pre zmenu vyznie, akoby ti dávali len odporúčanie 😊 Na Slovensku sa mi podarilo letieť len párkrát, ako to tam vyzerá podľa teba?

Zuzka: Na Slovensko som sa vrátila len pred pár rokmi, spraviť si tu PPL výcvik a zostala som tu.

Ak mám porovnať Slováka a cudzinca – vo všeobecnosti sme menej priebojní. Možno je to spôsobené aj tým, že kedysi dávno nám pri výchove hovorili, aby sme splynuli so skupinou a príliš neprejavovali svoj názor, len aby sme boli obľúbení. Už sa to v mladej generácii našťastie mení, no geneticky to v nás z časti zostalo. Čo je v našich podmienkach na začiatku hlavným problémom a čo aj pri výuke často vidím, že piloti vo výcviku SA BOJA, ABY NEPOVEDALI HLÚPOSŤ. Ja im na to odpovedám, že nič také, ako hlúposť pri učení neexistuje! Kým lieta žiak s inštruktorom, má šancu pozorovať, ako komunikuje on, počúva na frekvencii iných pilotov a áno MÔŽE ROBIŤ aj chyby, inštruktor tam je na to, aby prípadnú  nezrovnalosť s letom (nahlásená iná poloha, výška, čas, atď.) opravil. Tu by som nováčikom odporučila, aby túto šancu využívali a nehanbili sa pred inštruktorom (áno, aj to sa stáva). Keď poletia prvé sólové lety, budú lepšie pripravení.

Často ide o mylnú predstavu, že „som trápny a kecám sprostosti“. Žiaci, ktorých učím, pristupujú k praktickému výcviku aj k teórii maximálne zodpovedne, na hodinách sú proaktívni, veľa si vysvetlíme cez vzájomné príklady. S kolegom ich učíme aj na vlastných chybách, na skúsenosti, ktorú sme zažili na vlastnej koži. Okrem toho, že sa nasmejeme, historky sa im vryjú do pamäte a možno niekedy v lietadle si pomyslia, že „aha, túto blbosť spravila Milovská, tak ja to spravím inak“. Teda, nebojte sa, nekecáte sprostosti, ste šikovní a ide vám to fajn!

Čo sa týka techniky a frazeológie, je to individuálne. Tam je vidieť, kto sa tomu venuje seriózne a učí sa. Párkrát som sa na frekvencii dokonca dozvedela, ako sa má Jožko, či boli v piatok po práci žiť😁. Potom sa iní, samozrejme, nedostanú k slovu.

Mati, ale od Teba som počula, že pri Tvojom výcviku v zahraničí bol problém ohľadom kladenia OTÁZOK. Veď keď niečomu nerozumiem, tak sa opýtam, no nie?

 

Martina: Áno, tak by to malo byť a študenti sa neboja pýtať inštruktorov. Čo je ale vážny problém je, že sa nielenže nepýtajú, ale dokonca sú k tomu vedení často inštruktormi, aby sa nepýtali v situáciách, keď ich môže počuť niekto iný. Ako si už spomenula, na Slovensku možno piloti majú pocit, že ak sa spýtajú, budú trápni. V Belgicku ich k tomuto priamo vychovávajú inštruktori. Pamätám si, že keď som plánovala jednu z mojich prvých sólo navigácií, počas predletového briefingu mi inštruktor povedal: „Ak sa náhodou počas letu stratíš, prosím ťa len to nehovor na frekvencii, všetci sa ti budú smiať. Spýtaj sa radšej riadiaceho, aby ti potvrdil tvoju polohu.“ Toto je veľmi nebezpečný prístup. Ak riadiaci okamžite počuje a pochopí, že si stratená, vie, že sa ti má prednostne venovať (snáď si ešte všetci pamätáme, že takáto správa má tretiu najvyššiu prioritu hneď po distress a urgency 😊). Ak sa len ale nezáväzne spýtaš na potvrdenie polohy, riadiaci si nemusí okamžite uvedomiť, aký máš problém, a tým pádom má tvoja správa menšiu prioritu. Nemusí sa ti okamžite venovať a riešiť, prípadne ti dá nejaké info, ktoré ti ale vôbec nepomôže, ak naozaj netušíš kde si, a za ten čas sa stratíš a zamotáš ešte viac.

Stretla som sa aj s tým, že inštruktori priamo hovoria študentom, aby sa snažili vyhnúť sa fráze „Say again“, pretože budú vyzerať hlúpo. A povedzme si pravdu, zo psychologického hľadiska to funguje, pre veľa pilotov je ich ego dôležitejšie ako bezpečnosť letu 😊

Zažila som dokonca inštruktora, ktorý ak nerozumel riadiacemu a konštantne dával nesprávne readbacky, obhajoval sa tým, že nie je jeho úlohou, aby sa pýtal. Naopak, je úlohou a zodpovednosťou riadiaceho, aby mu správu opakoval dovtedy, kým ju nepochopí. Zrejme si vieš predstaviť, že takéto zahltenie frekvencie z bezpečnostného hľadiska tiež nie je úplne v poriadku.

Zuzka: Takže riadiaci musi informácie ťahať z pilota ako z chlpatej deky?

Martina: Áno, ale len informácie, ktoré by ukázali pilotovu „nedokonalosť“. Opačným prípadom sú tí, ktorí sú tak presvečení, že vedia ako na to, až ťa informujú aj o tom, čo vôbec nepotrebuješ vedieť. 😊 Treba ale povedať, že aj riadiaci sú len ľudia, a hoci sú školení tak, aby zvládali frustráciu, predsa len má každý svoje hranice, čo ešte dokáže tolerovať. Zažila som raz na frekvencii, že si pilot pýtal od FIC povolenie na prelet CTR jedného letiska, po dlhej výmene názorov si nedal vysvetliť, že to povolenie si musí pýtať priamo od daného letiska a riadiaci ku koncu už naňho nebol veľmi príjemný. Ak by sa to stalo začiatočníkovi vo výcviku pri jednej z prvých komunikácií s riadiacimi, rozumiem tomu, že ho taký incident vie zablokovať a nabudúce sa radšej nespýta vôbec. Toto je ale práve úloha inštruktorov, aby to žiakovi vysvetlili a posmelili ho, a nie aby ho práve nabádali, aby bol nabudúce ticho.

Zuzka: Vždy na hodinách žiakom prízvukujem, aby sa pýtali. Aby sa pýtali veľa a radšej si nechali údaj od riadiaceho zopakovať, keď kvôli horšiemu spojeniu alebo množstvu informácií  nerozumeli. Nás na ATPL učili, že jasná a cielená komunikácia je často rozdielom medzi životom a smrťou. Takže nech radšej vyzerám hlúpo a píšu o mne ako o aktuálnej srandičke na airlineroch, ale let bude prevedený bezpečne. Ak pozeráte seriály o rekonštrukcii leteckých nehôd (odporúčam), iste nájdete veľa prípadov, kde úplne zbytočne zomrelo kopec ľudí, lebo niekto sa bál opýtať…

Mati, ešte  sa spýtam, hodnotí sa aj úroveň leteckej komunikácie pri skill teste PPL v zahraničí ?

Martina: Hodnotí, je to podmienka k úspešnému vykonaniu skill testu, aj keď pravdupovediac neviem, ako to reálne funguje. V mojom prípade ma nechal examinátor komunikovať len po vzlet, potom mi povedal, že čo počul, mu stačí, aby si bol istý, že to ovládam, a preberá komunikáciu za mňa, aby som sa mohla sústrediť len na samotný let. Neviem, ako by reagoval v prípade iného študenta, ale zatiaľ som ešte nepočula, že by skill test niekto nespravil vyložene len kvôli komunikácii. Zrejme sa ale na to nekladie až taký dôraz, ako vlastne teraz vidíme aj v praxi 😊.

Zuzka: Teraz poďme na v posledných rokoch veľmi aktuálnu tému: KOMUNIKÁCIU V ANGLIČTINE. Ja som, okrem iného, lektor angličtiny, Tebe je ICAO English denným chlebíkom. Moja otázka je – ako pristupujú piloti v zahraničí k ochote učiť sa a vykonávať skúšky z ICAO English? Tí, ktorých materinským jazykom nie je angličtina? Všeobecne. A teraz nemyslím len budúcich dopravných pilotov.

Martina: Toto veľmi závisí od toho, či tú skúšku k životu potrebujú, alebo nie. Oficiálne existuje šesť ICAO jazykov a vo veľa krajinách je možné v neriadených priestoroch komunikovať aj materinskou rečou, ako nakoniec aj na Slovensku.

Naopak, sú krajiny, kde bez ohľadu na oficiálne jazyky daného štátu je angličtina jediným akceptovaným jazykom celého vzdušného priestoru vrátane toho neriadeného. V takýchto krajinách je vidieť, že sa ju veľa ľudí učí nasilu, nemajú záujem, a ako som už spomínala, robia len to nevyhnutné minimum, nielen z pohľadu frazeológie ale aj bežného jazyka. Nerozmýšľajú nad tým tak, že to robia pre svoju vlastnú bezpečnosť, ale len preto, aby dostali nejaký ten papier za každú cenu. Sú ľudia, ktorí sa nadrvia pár vecí na skúšku, potom ich stretneš na ulici a nerozumejú ti ani „How are you?“

Tam, kde angličtina povinná nie je pre každého, ale napríklad len pre vyššie licencie alebo lety do zahraničia, ako napríklad na Slovensku, je to neporovnateľný rozdiel. Tí, čo prídu, sú už naozaj len tí, ktorí majú záujem na sebe pracovať a chápu, že sa jazyk neučia kvôli skúške, ale kvôli sebe. S takými je potom radosť pracovať 😊

Zuzka: Možno si teraz narobím mnoho nepriateľov, no dám sem svoj názor. Angličtina je „úradným všeobecným zjednoteným jazykom“ v letectve. Ten, kto sa na túto dráhu dá, by mal ovládať jazyk aspoň na komunikačnej úrovni. Bez ohľadu na vek. Ja som matematický antitalent a jedujem sa pri každom jednom príklade. Ale bez matiky sa v letectve nepohneš. Takže rovnako, ako ja dokazujem, že pomaly a postupne to zvládam a počítam, dá sa aj tá „hnusná angličtina“ naučiť. Treba chcieť.

Jáááj, koľko ľudí ma presviedčalooo, že sa to nedá a nemá na to bunky!!! A teraz sa pýšia certifikátmi B2 a vyššími, prípadne ICAO doložkou. Nie moja práca – ale ich snaha a hlavne ROZHODNUTIE makať na sebe to spôsobilo.

Dám aj konkrétny príklad zo susednej ČR, kde by sa tá angličtina zišla: Na ATPL som mala francúzskeho spolužiaka a ten sa s nami podelil o svoju skúsenosť, ktorú si už navždy zapamätám: Chlapec lietal vrámci svojho timebuildingu cross-country lety a mal v pláne pristáť na neriadenom letisku, malom, aeroklubovom a dať si kávičku. Jeho komunikačným jazykom bola angličtina.

Z infa sa preladil na príslušnú frekvenciu daného letiska, zahlásil všetko ako mal.

Na to sa ozval chlapík po česky, zahlásil mu údaje o dráhe v používaní, aktivite na okruhu. Jediné , čo v tejto správe zvládol v angličtine, boli čísla označenia dráhy. Spolužiak po 4 zátačke na okruhu pochopil, že in ingliš sa nepohne, s gráciou, lámanou češtinou zahlásil: Finále dráhy…, PRIDE CESSNA, PADNE.

Úžasne sme sa pri rozprávaní tohto príbehu cez prestávku medzi prednáškami bavili. Chlapec mal české frajerky, tak sa na neho aspoň niečo česky/slovensky nalepilo. A vynašiel sa. Iste, profíci budú polemizovať, že sa nemusel hlásiť a oni z letiska zase odpovedať. To je na iný článok. Pointou je, že v našom vzdušnom priestore bude lietať čoraz viac zahraničných pilotov. Tak sa naučme aspoň základy!

Viete, koľko kontaktov a priateľstiev takto vytvoríte?

Martina: Toto je bežný problém letísk, kde je možné používať viac jazykov. Súhlasím s tebou, že by sa to malo zjednotiť, bohužiaľ nie je to také jednoduché. Je mi jasné, že veľa ľudí proti tomu bude bojovať, a teraz poniektorí asi horko zaplačú, lebo pre nich budem posol „zlých“ správ – ale predpisy na nadnárodnej úrovni sú momentálne v štádiu prehodnocovania povinnosti spraviť si skúšku z angličtiny aj pre tých, ktorí ju doteraz nepotrebovali. Samozrejme takéto administratívnosti niečo trvajú, takže keby náhodou k tomu aj naozaj nakoniec prišlo, všetci máte dosť času sa doučiť, čo treba 😊 Druhá vec sú potom štáty, ktorých jazyk tiež patrí medzi oficiálne ICAO jazyky, s tými bude oveľa ťažšia reč, ale to už je úplne iná téma.

Ešte by som ti oponovala k tvojmu vyjadreniu, že profík bude polemizovať, že nebolo treba vôbec komunikovať. To je možno človek, ktorý pozná predpis, profíka to ale ešte z neho nerobí. Skutočný profík vie, ake výhody má komunikácia aj na neriadených letiskách a okrem ovládania predpisu má aj zdravý rozum a pud sebazáchovy – tomu sa hovorí airmanship 😊

 

Pár odporúčaní k angličtine:

 

Zuzka:

• Cvičte si komunikáciu na frekvencii, aj keď letíte len z Nitry do Nových Zámkov 😊. Je to najlepšia škola.
• Vezmite si do lietadla kolegu, ktorý má anglickú doložku ICAO English, podajte letový plán a choďte na kávičku do Rakúska, alebo sa okúpať na Balaton. Nebojte, riadiaci su zlatí. Nezjedia vás.

Martina:

• Mnohé školy už ponúkajú študentom aj výlety do zahraničia. Vaša ešte nie? Nevadí, skúste poprosiť inštruktorov, zbaliť sa na celý víkend a pokojne si zaleťte aj do Fínska alebo Holandska, nič nie je nemožné 😊
• Na Slovensku už žije a lieta aj veľa cudzincov, nájdite si toho svojho a lietajte s ním, obaja si potrénujete jazyk a aspoň si zvyknete aj na rôzne prízvuky, ktoré pilotom tiež občas komplikujú život.

Na záver pár rád od nás oboch:

• Všetko je PRAX. Neboj, za chvíľu budeš komunikovať ako profík.
• Nikto ti hlavu neodtrhne, keď povieš sprostosť. Mojim zlatým budúcim kolegom v škole hovorím, že 50% letu prebieha na zemi. Kvalitný briefing je alfa-omega. Lebo keď si dobre pripravený na rôzne situácie, keď sa stanú vo vzduchu, vieš ich ľahšie riešiť. Čiže tak ako navigačnú prípravu, tak si napíš na papier aj komunikáciu. Aj my sa to tak učíme a zo začiatku ti to veľmi pomôže.
• Normálne sa večer pred tvojim letom HRAJ, ze letíš. Predstav si komunikáciu, napíš si ju. Čítaj si ten papierik, uč sa. No a čo, že si partner/ka, manžel/ka klepká na čelo. On/a aj tak vie, že sme blázni, keď sme boli schopní dať sa na lietanie .
• Počúvanie Live ATC, ATISov a iných online tools velice kvitujem a odporúčam. Ale keď budeš len počúvať a nebude to vychádzať z tvojich úst, je ti to na jednu vec… Iste, vieš, čo máš očakávať od ATC. Ale… A zase sme pri tom, že prax je prax…. Ale pozor! To, že niečo počuješ na Live ATC, ešte neznamená, že je to určite správne. Takže sa pýtaj, overuj a hlavne si nedomýšľaj a nepredpokladaj.
• Okrem samotného počúvania Live ATC, skús byť interaktívny a predstav si, že tam hore v tom lietadle sedíš ty. Ak riadiaci niečo povie, nečakaj, kým mu pilot odpovie, zastav streaming a porozmýšľaj, čo by si odpovedal ty sám.
• Takže si rozprávaj sám pre seba, prípadne, zaškol a zaúkoluj manželku. Vieš, aká bude rada, že môže byť riadiaca?!
• Knižiek, aplikácií je tiež spústa. Treba nájsť.
• Takisto, keď letíš do zahraničia, napíš si scenár tvojho letu, máš letový plán, tak predpokladaj, čo sa ťa môžu opýtať na infe, na approachi, na veži, na grounde…
• Ak si niečím nie si istý, konzultuj so skúsenejším kolegom. Všetci sa takto dávame dokopy. Pomáhajme si.
• Hlavne si VER a kašli na to, čo povedia ostatní. Múdri ľudia sa ti vysmievať nebudú a poradia ti, ostatní ti nestoja za to, aby si ich počúval.
• Každý sme narobili a stále sa nájde mnoho príležitostí, kedy porobíme kopec kiksov. V letectve sa učíme neustále, moja posledná rada znie:
• Neustále sa vzdelávaj, čítaj, sleduj novinky, absolvuj školenia. Kopec sa toho teraz chystá….

 

Tešíme sa, že  sa budeme počuť na frekvencii, vidieť na školení alebo v leteckej škole na teórii.