Monitorovanie a počúvanie leteckých frekvencií

Položili ste si niekedy otázku, čo si asi piloti medzi sebou rozprávajú, alebo ako komunikujú s letiskovou riadiacou vežou a čo je obsahom ich rozhovoru? Tento článok je potom určený práve pre Vás!

V letectve je veľmi dôležitá dostupnosť informácií v akomkoľvek čase a na akomkoľvek mieste. Piloti musia v jednom okamihu neraz spracovať široké množstvo informácií, ktoré dostanú počas celej doby trvania ich letu. Či už ide o papierovú alebo elektronickú predletovú prípravu – mapy, počasie, NOTAM-y a pod., alebo ide o hlasovú komunikáciu medzi pilotmi. V dnešnej dobe, kedy sú vzdušné priestory naozaj preplnené (najmä priestory USA/Kanady, Európy a Japonska) je preto veľmi dôležité zachovať bezpečnosť a plynulosť letovej prevádzky.

Hlasová komunikácia je teda v dnešnej dobe veľmi dôležitá, avšak postupne sa dostávajú do popredia moderné dátové komunikačné systémy. Samotná hlasová komunikácia sa uskutočňuje pomocou niekoľkých rádiostaníc a prijímačov v lietadle a niekoľkých rádiostaníc a prijímačov umiestnených na zemskom povrchu. Moderná doba umožnila tieto zariadenia natoľko miniaturizovať, že vysielač a prijímač sa prakticky nachádzajú umiestnené v rámci jedného zariadenia a tak je možné minimalizovať potrebný priestor v lietadlách.

Rádiostanice používané pre potreby leteckého priemyslu je možné rozdeliť do štyroch základných kategórií a to nasledovne:

1. rádiostanice KV – frekvencie pod 30 MHz, ktoré slúžia na zaoceánsku komunikáciu,
2. rádiostanice VKV – vyhradené tzv. 1. frekvenčné pásmo 108-136 MHz (vrátane), ktoré slúžia na príjem pozemných navigačných zariadení (frekvencie 108-118MHz) a na príjem hlasovej komunikácie (frekvencie 118-136MHz)
3. rádiostanice VKV/UKV – vyhradené tzv. 2. frekvenčné pásmo 230-380 MHz, ktoré slúži na komunikáciu zväčšia vojenských lietadiel a systémov
4. rádiostanice UKV – frekvencie okolo 1 GHz, ktorú slúžia na príjem nielen navigačných systémov, systémov sledovania vzdušného priestoru, ale aj dátovú komunikáciu medzi lietadlami, strediskami riadenia vzdušného priestoru a pod.

Najväčší ruch je najmä na frekvenciách 118-136MHz, ktoré sa používajú v civilnej oblasti leteckého priemyslu. Na týchto frekvenciách môžete počúvať nielen letiskové riadiace veže, ale aj obslužné letiskové mechanizmy, pozemnú prevádzku a riadenie vzdušného priestoru nad krajinami a pod.

Aby však táto komunikácia bola bezpečná a nestávalo sa pilotom, že nepočujú príkazy riadiacich letovej prevádzky, je akákoľvek komunikácia vysielaná na leteckých frekvenciách s tzv. AM moduláciou – amplitúdová modulácia. V praxi to znamená, že počas vysielania sa mení aplitúda nosnej vlny v rytme pomocou modulačného signálu, pričom frekvencia a fáza nosnej vlny sa nemení. Pre pilotov a riadiacich letovej prevádzky je AM modulácia životné dôležitá. Pokiaľ totiž nastane jav, že v jednom okamihu naraz na tej istej frekvencií vysiela niekoľko rádiostaníc, signály sa vďaka AM modulácií navzájom prekrývajú, ale nezrušia. Tento jav následne spôsobí to, že rádiostanica následnej prijíma všetky signály, všetky dokáže spracovať, avšak najzrozumiteľnejší signál bude ten, ktorý je pre konkrétny prijímač najintenzívnejší.

Podľa typu hlasovej komunikácie je možné ju rozdeliť na 3 základné smery:

1. smer vzduch-vzduch – výmena informácií medzi pilotmi rôznych lietadiel navzájom,
2. smer vzduch-zem – komunikácia pilota s riadiacim strediskom,
3. smer zem-vzduch – komunikácia riadiaceho strediska s pilotom v lietadle.

 

Pre príjem leteckých frekvencií teraz už vieme, že potrebujeme prijímač, ktorý je schopný prijímať frekvencie 108-136 MHz a ktorý je zároveň schopný prijímať tieto frekvencie s amplitúdovou moduláciou. Aby to však nebolo také jednoduché, potrebujeme ešte poznať krokovanie jednotlivých frekvencií – teda jednoducho povedané, aká frekvenčná vzdialenosť je medzi jednotlivými používanými frekvenciami.

Letecké frekvencie vo svojej historií začínali s krokovaním 200 kHz, čo prakticky znamenalo, že do 1 MHz sa zmestilo maximálne 5 frekvenčných kanálov. Bolo to preto, že rádiostanice v histórií neboli dokonalé a frekvencie nebolo možné dostatočne odrušiť. Ako však objem letovej prevádzky narastal, tým narastala aj potreba čoraz väčšieho počtu voľných frekvencií. Preto sa v letectve zaviedlo krokovanie 25 kHz, ktoré až 4-násobne zvýšilo počet použiteľných frekvencií. S týmto krokovaním sa môžete v letectve stretnúť dodnes. Avšak pre pomerne veľký počet letísk, veľký objem letovej prevádzky sa v Európe počas roka 2018 prejde na najnovšie krokovanie frekvencií a to 8,33 kHz, ktoré tak opäť 3-násobne zvýši počet použiteľných frekvencií – celkovo až potenciálnych 2280.

Takže pre jednoduché zhrnutie. Ak by ste chceli počúvať leteckú komunikáciu, potrebujete prijímač, ktorý je schopný prijímať frekvencie 108-136 MHZ s amplitúdovou moduláciou a zároveň krokovaním medzi jednotlivými frekvenciami 25 kHz a od roka 2018 aj s krokovaním 8,33 kHz. Pokiaľ ste už majiteľom staršieho prijímača, doporučujeme Vám výmenu prijímača, pretože síce budete schopný frekvencie s krokovaním 8,33 kHz počúvať, no nebudete schopný ich dostatočne presne naladiť a tak sa Vám bude stávať, že sa Vám pomieša niekoľko frekvencií do jednej.

Poznámka redakcie:

• V niektorých krajinách EÚ je/môže byť monitoring a počúvanie vyhradených frekvenčných pásiem zakázané – napr. letecké frekvenčné pásmo, prof. frekvenčné pásmo a pod. Predtým, ako niekde vycestujete, doporučujeme si vopred zistiť podrobné informácie! Ide najmä o krajiny ako je Rakúsko (úplný zákaz s odobratím zariadenia a možnosťou trestného stíhania!), Belgicko a Nemecko (kde úrady rozlišujú porušenia podľa toho, či máte licencie alebo nie).
• Pomerne vhodnými prijímačmi na jednoduché počúvanie leteckej prevádzky sú prijímače od zahraničného výrobcu Uniden, napr. Uniden UBC-125XLT
• Ak by ste sa chceli venovať príjmu leteckých frekvencií naplno, doporučujeme zostavu kvalitnej leteckej rádiostanice (Icom, Yaesu) s anténou vyladenou priamo na letecké frekvencie.

 

Prajeme Vám veľa príjemného počúvania a dopočutia 😉