Intrúzia -ie ž.: nežiaduce vniknutie, preniknutie dovnútra
Milí priatelia,
Už ste niekedy zažili ten trápny pocit, keď sa vám niekto snaží naznačiť, že už vaša prítomnosť naozaj nie je ďalej vítaná? Je to trochu citlivá téma, ale som si istý, že väčšina z nás, ktorej sa to už prihodilo, veľmi rýchlo pochopila, čo vtedy treba spraviť. Jednoducho odísť.
Čo však v prípade, ak máte hlavu v oblakoch a nie a nie pochopiť, že toto skutočne nie je ten správny čas ani miesto, kde by ste mali práve teraz byť?
Poďme sa na takú situáciu spolu pozrieť!
Je skorá jeseň, sme na istom regionálnom letisku a hoci počasie nie je dokonalé, stále postačuje na príjemný let. Prevádzky vo vzduchu dnes nie je mnoho, veža ako zvyčajne riadi len zopár menších lietadiel. O polhodinu čakajú prílet niekoľkých pravidelných komerčných liniek, to ale predsa nie je nič komplikované.
Nič teda nebráni tomu, aby inštruktor poslal študenta na prvý sólový navigačný let. Študent je dobre pripravený, výcvik šiel doteraz hladko, a tak inštruktor zavolá na vežu, aby ohlásil let. Upozorní riadiaceho, že študent poletí sám a pošle študenta pripraviť si lietadlo.
Hlavným plánom dnešného letu je opustiť riadený priestor juhovýchodnou trasou, preletieť pozdĺž hranice CTR k malému neriadenému letisku a vrátiť sa naspäť cez severný vstupný bod do CT.
Študent samozrejme neletí po tejto trase prvý raz. Mnohokrát si ju už vyskúšal s inštruktorom, spravil si podrobnú prípravu letu, inštruktor ju overil a potvrdil, že je všetko v poriadku. Príprava je výborná a o študentových zručnostiach niet pochýb. Takže sa môže ísť na to.
Odlet prebehne hladko a lietadlo sa neskoro popoludní vydá na cestu. Všetky indikátory sú zelené a už o pár minút študent dosiahne výstupný bod z CTR. Presne tak, ako už veľakrát predtým, skontaktuje sa s Letovým informačným strediskom, len tak pre istotu, aby o ňom niekto vedel, a keby bolo treba, poskytol mu pomoc.
Nanešťastie, práve v tomto momente sa niečo pokazí. Študent zo (zlo)zvyku zníži hlasitosť rádia na nulu a začne navigovať.
Druhý problem nastane, keď miesto plánovaného severovýchodného kurzu lietadlo zamieri kvôli silnému vetru viac na sever, a tak o pár sekúnd nevedomky znovu vstupuje do riadeného priestoru. Samozrejme bez povolenia. Pilot zatiaľ vôbec netuší, čo sa stalo.
Pre riadiaceho na veži, ktorý si narušenie vzdušného priestoru hneď všimol, je to ale oveľa väčší problem. Malé lietadlo smeruje priamo k osi dráhy v používaní. Ak zachová kurz, čoskoro bude križovať dráhu priblíženia asi 5 míľ od prahu dráhy vo výške 2000 stôp. Riadiaci sa márne snaží pilotovi dovolať, či už priamo, alebo cez kolegov z FIC.
Práve v tom istom čase pár míľ na východ vo výške 3000 stôp zachytí Airbus 320 ILS a šesť míľ za ním sa chystá na ILS priblíženie aj Boeing 737. A320 s naším študentom majú zatiaľ vertikálny rozostup 1000 stôp, takže by sa zdalo, že je všetko v poriadku. Čoskoro však A320 dosiahne zostupovú rovinu a krásnej rozprávke bude koniec…
Zahnaný do úzkych, riadiaci nemá inú možnosť, len vydať inštrukciu “Go around”, prikáže aerolinkovému pilotovi udržiavať výšku 3000 stôp, odkloní ho od hroziacej kolízie, zároveň rýchlo vydá nový kurz pre 737 a znovu si ich oboch zaradí do poradia.
Takže aká je teraz situácia? Študent opúšťa riadený priestor smerom na sever, dva komerčné lety sú vedené na nové priblíženie a dobrá správa – ani na chvíľu nenastala strata rozostupu.
O pár minút, ako keby sa nič nestalo, študent kontaktuje vežu, požiada o povolenie na pristátie a let ukončí rovnako ako ho začal – bezproblémovo.
Čo sa tu vlastne stalo?
Asi nám je to všetkým hneď jasné. Možno to vyzerá ako reklama na udržiavanie obojsmerného rádiového kontaktu so zemou za každých okolností, najmä ak ste, alebo si myslíte, že by ste mohli byť, v blízkosti riadeného priestoru. Možností, ako byť s pozemnou stanicou v kontakte máte viac, či už zvolíte ostať na frekvencii riadeného priestoru, aj keď sa fyzicky nachádzate mimo jeho územnej pôsobnosti, alebo sa preladíte na Letové informačné stredisko, ktoré vám môže vždy odovzdať odkaz od kolegu z iného sektora.
Čo by som však dnes rád zdôraznil je odkaz všetkým inštruktorom. Samozrejme, je pochopiteľné, že počas výcvikových letov v neriadenom priestore je oveľa jednoduchšie nenadviazať žiaden kontakt s pozemnou stanicou, dovoľuje vám to viac sa sústrediť na študenta. Ale ak by som vás mal poprosiť len o jednu vec, učte študentov kontaktovať FIC vždy, keď je to možné a vysvetlite im, ako správne túto službu používať. Pomôže to nám všetkým: študenti sa vyhnú problémom a dokonca im to môže zachrániť život a uľahčí to prácu ostatným pilotom a riadiacim.
Skúste sa na to pozrieť takto: ak ako piloti správnou komunikáciou pomôžeme riadiacim vyhnúť sa zbytočnej práci navyše, budú nám všetkým môcť poskytovať oveľa efektívnejšie služby.
Na záver by som rád pridal pár slov pre nás riadiacich. Príbeh, ktorý ste si práve prečítali, sa môže stať každému z nás. Chcel by som v ňom ale vypichnúť jeden konkrétny detail. V momente, keď prišlo k narušeniu vzdušného priestoru, už sa s tým nedalo nič robiť, a tak riadiaci nášmu študentovi počas letu vôbec nič nepovedal. Po jeho pristátí zatelefonoval inštruktorovi a pozval ho spolu so študentom v pokoji prebrať, čo sa stalo. Myslime na to, že pridávať stres študentovi vo výcviku počas letu nemusí byť to najšťastnejšie riešenie a verejné karhanie pilotov určite neprispieva k dosiahnutiu väčšej bezpečnosti vo vašom vzdušnom priestore.
Ďakujem vám všetkým za pozornosť a nabudúce sa spolu pozrieme trochu detailnejšie na letové informačné služby a na to, ako veľmi vám dokážu pomôcť.
