Ako sme sľúbili, prinášame vám druhú časť reportáže z nášho výletu do Mníchova. V prvej časti sme vám predstavili Airbus A350-900 spoločnosti Qatar, ktorý bol vlastne prvotným impulzom k uskutočneniu našej výpravy. Pozvánka bola nastavená na sobotu 29. októbra 2016 o štrnástej hodine. My sme sa však rozhodli pri tejto príležitosti stráviť celý víkend na tomto letisku. Už keď raz meriame cestu tromi autami zo Slovenska a jedným lietadlom z Belgicka sem, tak nech si to teda poriadne užijeme. Dokopy sa nás zišlo v Mníchove 13.
Deň prvý (sobota)
Je 8:00 ráno a my zúfalo stepujeme na tzv. spotterskom kopci pri južnej dráhe. Hmla a mrholenie. Viditeľnosť zúfalá. Miloš rozostavil skladacie stoličky sťa nejaký piknik. Martin vyčaroval z pár trubiek a líšt behom okamihu stôl. Rozložili sme sa tam ako nejaký filmový štáb. Zuzana zabezpečila catering. Výhľad na letisko je … šedý. Veľké objektívy smutne ovísajú na hrudiach. Nikto to nehovorí nahlas ale myslí si to každý. Dofotili sme. Vlastne jeden sa predsa len začal ozývať. Miloš mi to dal kompletne „vyžrať“. Keďže ja som všetkých celé dva týždne pred odchodom ubezpečoval o vynikajúcom počasí, zaslúžil som si právom ukameňovať. Darmo som sa odvolával na predpovede hádam desiatich rôznych weatherserverov, nepomohlo mi to. Sám som bol naštvaný. Počiatočné rozčarovanie vystriedala rezignácia a prvé pokusy nafotiť niečo. Zoznam príletov na papieri som radšej ani nevyťahoval. B777 United, A330 Air Europa, B747 Thai Airways, všetky pekne pred nami sadajú na južnú dráhu ako na tanieri jedno za druhým. Uzávierky cvakajú, na displej radšej ani nepozerám. Mrzutú atmosféru narušilo zvonenie môjho mobilu. Martina sa práve vyteperila z lietadla a potrebuje odvoz. Tak sme sa vybrali s Milošovým autom vyzdvihnúť ju k terminálu. Cestou autom pozorujeme letisko a okolie a hneď nám napadne, že tento vzdušný prístav je jedinečný.
Má dve paralelné dráhy 08L-26R a 08R-26L. Terminály sú situované medzi dráhami a letisko sa dá prejsť autom komplet „cez stred“, teda pomedzi dráhy. Je to úžasné. Idete autom smerom k terminálu a kým na pravej strane míňate parkujúce lietadlá hneď vedľa cesty za plotom, na ľavej strane zvádzate preteky s rolujúcim lietadlom na vzlet. A to doslova. Bavilo nás ísť približne rovnakou rýchlosťou paralelne s rolujúcim lietadlom. Vyzdvihli sme Martinu a vrátili sme sa k južnej dráhe na kopec. A je to veru parádny kopec. Pohodlne zaparkujete autom rovno za ním. Na jeho vrchol vedú kovové schody, síce v sychravom počasí dosť šmykľavé, ale pevné a účelné. Nechýba tu ani odpadkový kôš. Kopec je dosť vysoký a tak zabezpečuje dokonalý výhľad na južnú dráhu a stojánky pred terminálmi. Výborne vidieť vežu a aj hangáre Lufthansa Technik.
Pred obedom sme sa rozhodli ísť ubytovať. Hotel Holiday Inn Express, v ktorom sme mali zarezervované izby, je skoro rovno v ose južnej dráhy na východnej strane letiska a je od spotterského kopca vzdialený len približne 2 km. Celý víkend lietadlá pristávali od východu a tak rovno ponad náš hotel. Prah dráhy 26L bol len pár stoviek metrov od parkoviska hotela a tak sme každú chvíľu vybiehali von s foťákmi v rukách. S Martinom sme vyfasovali snáď najlepšiu izbu v hoteli. Bola na prvom poschodí v severnom krídle budovy a pod oknami vonku akýsi útvar podobný terase umožňoval vyliezť z okna a fotiť lietadlá rovno nad hlavami. Terasa bola zároveň strechou prízemného podlažia ale ako strecha rozhodne nevyzerala. A ani ako terasa. Bola komplet zarastená vysokou trávou, lúčnymi kvetmi a rástli tu dokonca aj celé kolónie nejakých húb. Tvarom a vzrastom trochu pripomínali tie halucinogénne typy ale radšej sme nič neskúšali. Náš výlet sme brali skutočne seriózne.
Od prvých záberov z tejto terasy sa ozývali Martinove slová nadšenia a úžasu. Na svojom tele fotoaparátu mal totiž nasadený výkonný objektív, ktorý nám na výlet zapožičala firma Canon. Konkrétne sa jednalo o objektív Canon 100-400L f4.5-5.6 mk2. Martin s ním počas víkendu porobil naozaj skvelé zábery a celý čas ho dokola vychvaľoval. Neskôr začal hovoriť aj o láske, ale to už radšej berme s rezervou. A to nebola jediná vec, ktorú nám dali k dispozícii. Chvíľku sme sa tu zdržali a fotili lietadlá raziace si cestu nízkymi mračnami a dažďom, zanechávajúce za sebou dlhočizné stuhy vody a zvíreného vzduchu.
Po vyskúšaní objektívu nadišiel čas presunúť sa do terminálu. Išli sme na prehliadku lietadla Airbus A350 Qatar, ktorú sme vám opísali v prvej časti nášho príbehu. Toto lietadlo sme celé preliezli najprv zvnútra, potom zvonku a popri tom sme vyskúšali ďalšie komponenty zapožičané firmou Canon. Juro s Filipom testovali telo Canon 7D Mark II a ďalší objektív Canon EF24-70 4L. Výsledky sú naozaj senzačné. Vidíte to nakoniec na našich fotografiách. Pri prehliadke lietadla sa pri nás zrazu zjavil chlapík, ktorého sme doteraz poznali len virtuálne cez web a sociálne siete. Bol to Radim. Konečne sme sa s ním spoznali naživo. Žije v Mníchove a pracuje na tomto letisku. Dohodli sme sa s ním, že sa večer za nami zastaví v hoteli. Urobil nám skupinový záber pred lietadlom a vzápätí zmizol v útrobách letiska.
Po absolvovaní prehliadky sme opustili plochu a vybrali sme sa do Besucherparku. Je to malý areál v rámci letiska, situovaný medzi terminálom T1 a pojazdovkami severnej dráhy. Je tu obchod s modelmi a leteckými suvenírmi. Za ním trávnik a na ňom vystavené tri historické lietadlá: L-1049G Super Constellation, Douglas C-47 Skytrain a Junkers Ju-52. Sú tu aj preliezky pre deti a zmenšenina mníchovskej riadiacej veže. Dominantou parku je vysoká trávnatá pyramída, ktorá slúži ako vyhliadková veža alebo kopec pre fotografov. Výhľad z nej je na severnú dráhu, pojazdovky a plochu pred terminálom T1. V dohľade je aj južná dráha, na ktorú ale nestačí hocijaký objektív. Pre náš zapožičaný teleobjektív to však bolo úplne v pohode. Z tohto miesta sme otestovali ďalšiu hračku od Canonu. Malý šikovný ďalekohľad 12×36 IS. Výborná vecička. Počasie sa počas prehliadky Airbusu Qataru umúdrilo a teraz už svietilo nízke podvečerné slnko. Popozerali sme, pofotili sme a so západom slnka sme sa pobrali na hotel. Po večeri sme si dali členskú poradu. Boli sme už komplet, lebo prišla aj Ada. Prifrčal aj Radim, s ktorým sme sa dohodli, že nás v nedeľu povodí po najlepších fotoflekoch letiska.
V pozadí „spotterská pyramída“, ktorá je súčasťou Besucherparku
Deň druhý (nedeľa)
Ráno ma zobudil hukot. Vystrelil som z postele k oknu. Lietadlá opäť prilietali od východu a vibrovali celým hotelom. Obloha bola zastretá ale viditeľnosť sa nezdala byť až taká zlá ako v sobotu ráno. Martin vstal tiež a tak sme preliezli cez okno von a fotili lietadlá ťahajúce za sebou dlhé čiary. Potom sme sa zišli s ostatnými dolu na raňajkách. Počas jedla sme si aj viacerí vybehli von, keď nám flightradar hlásil nejaké widebody a fotili. Ivan filmoval. Neviem, či sme vyzerali ako blázni ale je dosť možné, že sú zamestnanci hotela na podobné správanie hostí zvyknutí.
Po raňajkách sme vyrazili na náš známy južný kopec. Vyliezlo slnko a črtal sa nádherný deň. Časť našej výpravy sa rozhodla navštíviť mesto Mníchov a my, fotografi, sme zostali operovať v okolí letiska. Naši kolegovia Davidovia z Tatier sa oddelili a premiestňovali sa zvlášť, čo bolo fajn. Takto sme boli rozlezení na viacerých miestach súčasne a teda nám pravdepodobne vôbec nič neušlo.
S Martinom a Milošom sme zostali ako traja mušketieri, chýbal už len štvrtý. Ten dorazil za nami na kopec. Bol to Radim. Ako sa ukázalo, jeho prítomnosť bola pre nás viac než osožná. Bolo vidieť, že sa na letisku veľmi dobre orientuje. Mal prehľad o tom, čo, kedy a kam pristane a ako sa dostať na najzaujímavejšie fleky. Odfotili sme náš vytúžený Airbus A340-600 Mahan Air a na Radimov pokyn sme sa presunuli na jeden z parkovacích domov, odkiaľ sa dali vyfotografovať dva odparkované Boeingy 737 Thajského kráľovstva. Neboli v ideálnom svetle, ale bola to naozaj jediná možnosť ako ich zvečniť. Potom sme sa presunuli k severnej dráhe 26R. Nachádza sa tu veľká vodná nádrž ale bola počas našej prítomnosti bez vody. Od letiska ju oddeľuje vysoká hrádza, ktorá slúži výborne fotografom. Bolo tu asi 20 miestnych spotterov. Urobili sme tu pekné zábery – odfotili sme A320neo, B767 Delta, B777 United, B777 Air Canada, B757 Icelandair alebo A380 Emirates a mnohé ďalšie. Po čase sme sa na Radimove odporúčanie premiestnili opäť na južný kopec. Svetlo bolo úžasné. Bola to asi karmická odmena za počasím skazenú sobotu. Nafotili sme pekné zábery A350-900 Qatar – tej istej, v ktorej sme trávili sobotné popoludnie. Registráciu A7-ALC si po úžasnom evente nemožno nezapamätať. Urobili sme veľa záberov všetkého možného. Martin neustále ospevoval objektív Canon. Pomaly som nadobúdal dojem, že pustí slzu, keď ho bude musieť vrátiť. Radim nás zaviedol ešte na jeden parádny flek pri plote južnej dráhy, kde sme prvý krát vyberali z kufra auta rebríky. Nálada bola výborná a aj sme sa pobavili a nasmiali. Miloš s Martinom predviedli kreativitu pri komponovaní momentiek a nezapreli talent na tvorbu vtipných spotov. Nakoniec sme sa vrátili na južný kopec a čakali sme na návrat ostatných členov výpravy. Načasovanie bolo ukážkové. Chceli sme pred odchodom z Mníchovského letiska ešte nafotiť odlet B747 Thai Airways, čo sa nám podarilo asi 3 minúty pred príchodom ostatných. Bola to perfektná bodka za úžasným víkendom.
Spokojní sme sa vydali na cestu domov. Nadšenec lietadiel sa však nezaprie ani na čerpacej stanici za letiskom, kde sme sa zastavili nakúpiť pitný režim. Kým Miloš a Ivan so svojou polovičkou nakupovali, ja som ešte z parkoviska pumpy fotil lietadlá sadajúce na severnú dráhu. Táto čerpačka OMV sa totiž nachádza kúsok od spomínanej hrádze. Cestou domov v aute zapínam foťák, chcem si prejsť nafotený materiál na displeji. Posledná fotka ukazuje 1000/1000. Môže byť toto náhoda? Presne tisíc nafotených záberov v mojom foťáku. Ani nechcem vedieť, koľko fotiek máme všetci dokopy. Tipujem, že sa číslo bude blížiť k 10000.
Text: Niki Kapsamunov
Výsledky našich fotografov
Dosť bolo čítania. Teraz je rad na fotografie členov našej výpravy, ktoré hovoria sami za seba. Nech sa páči, tu sú výsledky:
Sychravé sobotné ráno na južnom kopci. Airliners.sk, o.z. v nasadení. (Foto Martin Susi a David Dolinay)
Fotenie v daždi a hmle, no pre dokumentáciu dôležité zábery (Foto Martin Susi)
Podvečerné zábery z fotokopca v Besucherparku (Foto Martin Susi a Niki Kapsamunov)
Historické lietadlá vystavené v Besucherparku (Foto Niki Kapsamunov)
Atraktívny Besucherpark (Foto Niki Kapsamunov)
Nedeľa sa nám odvďačila krásnym jesenným počasím (Foto Niki Kapsamunov)
Zábery urobené vymakaným objektívom Canon 100-400L f4.5-5.6 mk2 (Foto Martin Susi)
„Spotterfriendly airport“ ako sa patrí (Foto David Dolinay)
Na záver by sme radi poďakovali firme Canon za zapožičanie skvelej výbavy. Otestovali sme všetky komponenty v spotterskej realite a všetky obstáli na jednotku s hviezdičkou. Špeciálna vďaka patrí Radimovi za skvelý sprievod počas presunov okolo letiska. Bez neho by sme prišli o zopár parádnych kúskov. Čoskoro vám prinesieme ďalšie reportáže z európskych letísk, ktoré máme v pláne navštíviť.
