Každý pacient, ktorý je po ťažkej autonehode, páde zo skaly, alebo má akýkoľvek zdravotný problém a potrebuje bezodkladnú zdravotnú starostlivosť, potrebuje pomoc. V tomto momente je čo najrýchlejšia a najkvalitnejšia preprava a ošetrenie pacienta veľmi dôležitá. Orografický povrch Slovenska je však natoľko rozmanitý, že niekedy nie je možné/časovo výhodné prepravovať pacienta po zemskom povrchu. A práve v tomto momente sú dôležití naši nebeskí anjeli v podobne leteckých záchranárov a pilotov vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby (VZZS).
VZZS v podmienkach Slovenskej republiky prevádzkuje slovenský prevádzkovateľ z pod Tatier – Air Transport Europe spol. s r.o. (ATE). Spoločnosť vznikla v roku 1991 a okrem VZZS poskytuje aj servisné služby na vrtuľníky Agusta A109, Mi-8, Bell 429 a služby leteckej školy na vrtuľníky typu Bell 429. Spoločnosť oficiálne prevádzkuje VZZS na Slovensku od roku 1995, avšak jej história má hlbšie korene.
Prvopočiatky VZSS na Slovensku siahajú do 60-tych rokov minulého storočia. Už v roku 1962 sa uskutočnil prvý pátrací let po nezvestných turistoch vo Vysokých Tatrách. Ďalší let, za účelom záchrany ľudského života, sa datuje do roku 1965, kedy vrtuľník vzlietol pre zranenú juhoslovanskú turistku do Zlomiskovej doliny. V tých rokoch sa na lety používali prevažene sovietske vrtuľníky Mi-1 a Mi-4, Ukázali sa však ako nevhodné typy, najmä pre svoju váhu a výkonnostné parametre vo vysokohorskom prostredí. Rok 1972 znamenal pre Slovensko určitú obmenu, kedy pribudol do flotily soviestky vrtuľník Mi-2. V rámci podmienok stroj slúžil dlhé roky a zaznamenal veľa úspešných záchranných akcií. No pri jednom z letov v blízkosti bratislavského letiska havaroval.
Krátko po tejto nehode sa na záchranárske účely začali používať opäť sovietske vrtuľníky, no tentoraz vrtuľníky typu Mi-8. V roku 1979 aj tento typ stroja zaznamenáva nehodu, keď vplyvom vetra narazil do skalnatej steny a zrútil sa. Nehodu neprežilo 7 ľudí na palube. Táto nehoda znamenala na určitú dobu zastavenie záchranárskych letov. Tie sa podarilo obnoviť až v roku 1983. Ďalším mílnikom VZZS na Slovensku bol v roku 1985 švajčiarsky medicínsky kongres, ktorého výsledky a názory vyústili k vytvoreniu koncepcie stabilnej VZZS na Slovensku.
Moderná história VZZS na Slovensku sa začala písať v roku 1990, kedy na popradské letisko dosadá vrtuľník Aluette-III. Zároveň v 90-tych rokov vzniká množstvo firiem a spoločností, ktoré chceli prevádzkovať VZZS. Popradský prevádzkovateľ ATE začal poskytovať VZZS v roku 1995, hoci v rokoch 1990-1995 spoločnosť vykonávala občasné záchranné lety z popradského letiska do Vysokých Tatier. V roku 2002 spoločnosť rozbehla od švajčiarskeho poskytovateľa VZZS – Rega veľký nákup vrtuľníkov Agusta A109K2, ktoré lietajú s pacientmi dodnes.
V roku 2005 sa s týmto typom vrtuľníka uskutočnila prvá technicky náročná nočná záchranárska akcia, ktorá dopadla úspešne. Piloti v dnešnej dobe na nočné lety využívajú špeciálne okuliare na nočné videnie – Night Vision Goggles, ktoré im umožňujú vidieť terén a okolité predmety aj za tmy a šera. Spoločnosť sa stala úspešnou a v roku 2011 aj oficiálnym členom združenia IKAR-CISA (Medzinárodná komisia pre záchranu v horách). Od roku 2014 spoločnosť postupne inovuje svoju flotilu a do svojho vrtuľníkového parku zaraďuje americké vrtuľníky Bell 429.
ATE v súčasnosti na Slovensku poskytuje VZZS zo 7-mich schválených stredísk a tak isto prevádzkuje jedno stredisko v Českej republike, konkrétne v Olomouci. Na Slovensku sú strediská VZSS rozmiestnené tak, aby nielen pokrývali všetky mestá, obce a oblasti, ale zároveň aby bol vrtuľník dostupný v čo najkratšom čase. Preto je rozmiestnenie stredísk nasledovné:
1. Bratislava – Krištof 01 (Agusta A109K2),
2. Banská Bystrica – Krištof 02 (Bell 429),
3. Poprad – Krištof 03 (Agusta A109K2),
4. Košice – Krištof 04 (Bell 429),
5. Nitra – Krištof 05 (Agusta A109K2),
6. Žilina – Krištof 06 (Bell 429),
7. Trenčín – Krištof 07 (Agusta A109K2).
V rámci vrtuľníkového parku spoločnosť využíva dva typy vrtuľníkov a to Agusta A109K2 a Bell429. Ide o ľahké a obratné typy vrtuľníkov, ktoré zvládajú rýchlu a komfortnú prepravu pacienta nielen z náročného terénu, ale aj z miest a obcí. Medzi Agustou a Bellom je však vidieť obrovský krok dopredu, najmä čo sa použitej avioniky a komfortu letu týka. Nie je sa čo čudovať, veď len napr. porovnanie kokpitov oboch strojov hovorí za seba, kedy analógové budíky Agusty boli v Belle nahradené tzv. glass kokpitom, moderným avionickým vybavením, autopilotom, komunikačnými zariadeniami a pod. Bell 429 má oproti Aguste aj väčší priestor pre lekára a pacienta a tak je ošetrovanie jednoduchšie. Vrtuľníky sú vybavené základným lekárskym vybavením, ako sú napr. základné sady liekom, prístroje na monitorovanie základných životných funkcií, chirurgická sada, vákuový matrac, glukomer, defibrilátor, nosidlá a pod. Podľa konkrétnej stanice môže byť vrtuľník ďalej vybavený špeciálnym navijakom, dostatočne dlhým lanom a špeciálnym evakuačným kompletom, aby bolo možné vykonávať zásahy aj v lesoch a horskom prostredí.
Porovnanie kokpitov vrtuľníkov Agusta A109K2 (naľavo) a Bell 429 (napravo)
Je taktiež dobré poznať aj to, ako samotný zásah prebieha. Pokiaľ sa pacient nachádza v tiesni, najbežnejším spôsobom, ako si privolať k sebe pomoc, je zavolanie na známe telefónne čísla 155 a 112. Vrtuľník je taktiež možné priamo privolať aj na telefónnom čísle 18 155. Telefónnu linku zdvihne vždy školený operátor, ktorému dôkladne pacient, alebo svedok, popíše zdravotný stav, polohu a prípadne identifikačné znaky. Na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta a jeho polohy je následne rozhodnuté, či postačuje pozemná záchranná akcia, alebo je na miesto potrebné privolať vrtuľník. Vrtuľník je na miesto zásahu privolaný najčastejšie do ťažko dostupného terénu, kde by sa pozemná preprava nedostala, alebo na zásah, kde je každá sekunda ošetrenia pacienta životne dôležitá. Po priletení vrtuľníka na miesto zásahu lekár obhliadne pacienta, vykoná bezodkladnú zdravotnú starostlivosť, pacienta stabilizuje a pripraví na transport. Pilot vrtuľníka sa počas zásahu stará o pomocné práce, napr. o prípravu nosidiel a takisto pripravuje vrtuľník na let do zdravotného strediska. Lekár je počas celého zásahu v spojení s rozličným lekárskymi tímom. Jeho kolegovia následne rozhodnú, do ktorého zdravotníckeho zariadenia je najlepšie pacienta transportovať. Nasleduje samotný transport pacienta z miesta zásahu do zdravotníckeho zariadenia, kde leteckí záchranári odovzdajú pacienta svojim kolegom. Po odovzdávke pacienta je zásah ukončený a vrtuľník sa vracia naspäť na svoje stredisko. Z pohľadu poskytovaných zásahov je možné rozdeliť zásahy na nasledovné dva typy:
- primárny zásah – ide o let na záchranu ľudského života priamo do terénu, kedy sa pacient zranil a je potrebné mu poskytnúť bezodkladnú zdravotnú starostlivosť a tak mu zachrániť život,
- sekundárny zásah – ide o let na záchranu ľudského života, kedy sa pacient nachádza v starostlivosti lekárov v zdravotníckom zariadení, avšak v danom zariadení sa nenachádza vhodný odborný lekár, resp. sa stav pacienta natoľko komplikuje, že je potrebné previesť pacienta čo najrýchlejšie do inej nemocnice a tým mu zachrániť život.
Na záver menšie rady, ako sa počas zásahu správať:
– v horách a lesnom terénne noste len farebný a výrazný odev,
– vždy noste so sebou nabitý mobilný telefón,
– v prípade zranenia dostatočne popíšte operátorovi zdravotný stav pacienta,
– presne popíšte aj danú lokalitu, v ktorej sa pacient nachádza, jej výrazné poznávacie znaky, prípadne GPS súradnice,
– poskytnite pacientovi 1. pomoc,
– na prilietavajúci vrtuľník nikdy nemávajte, ale dvihnite ruky dohora v tvare V,
– v prípade potreby sa k vrtuľníku priblížte až na pokyn posádky a mierne prikrčený,
– po prílete vrtuľníka dodržujte pokyny posádky.
